Už roky Vám prinášame články a videá o tom, že najviac zdravotných problémov u ľudí spôsobuje nedostatok vitamínu (hormónu) D. V súvislosti s „koronavírusom“ o tom síce začalo hovoriť aj čoraz viac lekárov, ale vláda to oficiálne odporučila až na jeseň 2020, keď už aj u nás médiá zverejnili rôzne štúdie.
Štúdie
Napríklad izraelská štúdia (po spracovaní údajov od 4,5 milióna ľudí) poukázala na priamu súvislosť medzi výškou hladiny vitamínu D v krvi a chorobnosťou na COVID-19, ale aj vážnosťou priebehu ochorenia. Medzi ľuďmi, u ktorých namerali vyššie hladiny vitamínu D v sére, bolo oveľa menej tých čo ochoreli a u chorých bol ľahší priebeh.
Ďalšia randomizovaná štúdia pochádza zo Španielska z univerzitnej nemocnice v Cordóbe, kde hospitalizovali 76 pacientov s COVID-19 vo vážnom zdravotnom stave. Z nich počítač náhodne vybral 50 pacientov, ktorým podávali okrem bežnej liečby aj vitamín D. Bola to takzvaná dvojitá slepá štúdia, aby ani lekári, ani pacienti nevedeli, ktorí vitamín D dostávali a ktorí nie. Z 50 pacientov užívajúcich vitamín D nik nezomrel a len 1 potreboval JIS-ku, ale všetci boli prepustení z nemocnice bez komplikácií. Z 26 pacientov, ktorým nebol vitamínu D podávaný mali ťažší priebeh – až 13 (50%) bolo premiestnených na JIS-ku a dvaja z nich zomreli.
Pacienti užívali hneď po prijatí 532 μg kalcifediolu/deň. Na 3. a 7. deň (a každý týždeň až do prepustenia) im znížili dávku na 266 μg kalcifediolu/deň.
Prečo im podávali kalcifediol a nie bežne známu formu D3 – cholekalciferol:
1. perorálny kalcifediol (25OHD3 – 25-hydroxyvitamínu D3) vedie k rýchlejšiemu zvýšeniu sérového 25OHD v porovnaní s bežne používaným perorálnym cholekalciferolom.
2. perorálny kalcifediol je účinnejší ako cholekalciferol, takže sú potrebné nižšie dávky. Na základe výsledkov deviatich RCT porovnávajúcich fyziologické dávky perorálneho cholekalciferolu s perorálnym kalcifediolom bol kalcifediol 3,2-krát účinnejší ako perorálny cholekalciferol. Pri použití dávok ≤ 25 μg/deň sa sérové 25OHD zvýšilo o 1,5 ± 0,9 nmol/l pre každý 1 μg cholekalciferolu, zatiaľ čo pre perorálny kalcifediol to bolo 4,8 ± 1,2 nmol/l.
3. orálny kalcifediol má vyššiu rýchlosť absorpcie v čreve, čo môže mať dôležité výhody v prípade zníženej schopnosti absorpcie v čreve v dôsledku rôznych chorôb.
4. ďalšou výhodou perorálneho kalcifediolu je lineárna krivka odpovede na dávku, bez ohľadu na východiskovú hladinu 25OHD v sére, zatiaľ čo nárast sérového 25OHD je nižší po perorálnom podaní cholekalciferolu, keď je východisková hodnota sérového 25OHD vyššia.
5. prerušovaný príjem kalcifediolu vedie k pomerne stabilnému 25OHD v sére v porovnaní s väčšími výkyvmi po občasnom perorálnom podaní cholekalciferolu.
Len pre zaujímavosť treba podotknúť, že v súčasnosti je odporúčaná denná dávka vitamínu D3 vo veku od 1 do 70 rokov iba 600 IU/deň = 15 μg cholekalciferolu/deň!!!
Z hore uvedeného vyplýva, že odporúčaná denná dávka je cca 100 x menej ako bolo nasadené v 1. deň liečby a 50 x menej ako nasledujúce dni. Online prevodník nájdete TU
Štúdia Univerzity v Bostone taktiež poukazuje na to, že dostatok vitamínu D v sére redukuje komplikácie, vrátane cytokínovej búrky a znižuje úmrtnosť – autor štúdie Michael F. Holick, PhD, profesor medicíny, fyziológie, biofyziky a molekulárnej medicíny.
Viac ako 50% úmrtí na koronavírus pravdepodobne spôsobuje cytokínová búrka. Ak sa vírus v napadnutej bunke začne rýchlo množiť, ochranný mechanizmus spúšťa proces odumretia chybných buniek (aby sa ďalej nemnožili) tým, že vyrába špeciálne signálne molekuly – cytokíny. Množstvo cytokínov a zvýšená aktivita imunitného systému reagujúcu na zápal spôsobuje vysoko toxickú, tzv. cytokínovú búrku. Toto spôsobuje veľké poškodenie tkanív, čo je jednou z príčin úmrtí na vírusovú infekciu.
Závery zo štúdií potvrdzujú, že vitamín D pomáha nie len pri chrípkových ochoreniach, ale zvyšuje celkovú imunitu organizmu.
Aké množstvo D vitamínu je nevyhnutné
Každá bunka (nie len kostné) má receptory na vitamín D3 a keď sa necítite dobre, ste unavený, často prechladnutý, … je to známka, že sa ho k bunkám dostáva málo. Väčšina ľudí ho má v krvi menej ako 25 ng/ml. Ak je jeho hodnota pod 40 ng/ml väčšina procesov, kde je vitamín D potrebný, nefunguje (napr. správna distribúcia vápnika – Ca, čo môže spôsobovať osteoporózu, kôrnatenie ciev, …). Lekár Vám na požiadanie odoberie krv a v laboratóriách zistia hladinu vitamínu D v sére. Ak je jeho hladina pod 75 ng/ml je podľa amerických lekárov potrebné užívať až 8.000 IU/deň. Ak bude jeho hladina vyššia ako 75 ng/ml, je možné dávkovanie znižovať, až užívať 4.000 IU/deň. Ale cieľom pre dobré zdravie a vitalitu by malo byť minimum 100 ng/ml. Žiaľ, toto Vám už málokto povie a tak väčšina ľudí, neužíva dostatočné množstvo vitamínu D3.
Online prevodník medzi nmol/l a pri odberoch uvádzaných hodnotách v ng/ml nájdete TU
Dokonca si ľudia myslia, že ak sa opaľujú, majú ho dostatok. Ale k tomu, aby sme vôbec získali nejaký vitamín D z UV-B, potrebuje byť 80 – 90% tela vystavené slnečnému žiareniu cca 1/2 až 1 hod a slnko musí byť vyššie ako pod 45 stupňovým uhlom (v našej zemepisnej šírke sú to 2 mesiace). Ak je nižšie, síce sa opálime od UV-A, ale neprebieha syntéza vitamínu D v pokožke a už vôbec nie, ak sme natretí opaľovacím olejom. A ako pokožka starne, tak sa vysušuje a vstrebávanie klesá.
Zdrojom vitamínu D sú aj tučné ryby (sleď v slanom náleve do 680 IU/100 g), treščia pečeň, vajíčka (cca 20 IU/ks), maslo (80-400 UI/kg), … ale ich tepelnou úpravou a oxidáciou dochádza k stratám. Pozor aj na to, že v akej vode žili ryby (divoký losos 1.000 IU, z chovu 250 IU/100g), ako boli zvieratá chované a čím krmené, … lebo môžu obsahovať veľa neželaných toxínov.
Metabolizmus vitamínu D začína v pečeni a mení sa kalcidiol, druhá hydroxylácia prebieha v obličkách a mení sa na kalcitriol … viac info o obsahu vitamínu D v potravinách.
Dosiahnuť odporúčanú dennú dávku vitamínu D len z potravy je ťažké a pre dosiahnutie ideálneho stavu v sére takmer nemožné.
Veľkým požieračom vitamínu D je aj stres, nadváha (tukové tkanivo), … preto ho bude mať v sére každý človek ináč. Namiesto odhadov je ideálne dať si urobiť rozbor krvi a na základe toho si vitamíny dávkovať.
Nutná štvorkombinácia D3 + K2 + A + Mg
Je dôležité vedieť, že vitamín D vie využiť organizmus iba v prípade, ak je dostatočný prísun aj vitamínu K2 (do 100 μg/deň) a to MK-7 vo forme trans (ostatné formy K2 sú síce lacnejšie, ale inaktívne) a retinol vitamínu A (postačuje maximálne 4.000 IU/deň, niektoré pramene udávajú iba 2.000 IU = 600 μg retinolu/deň, lebo vraj potlačí D vitamín). Beta-karoten je u väčšiny ľudí zastúpený v strave, preto túto formu vitamínu A nie je potrebné dopĺňať. Jednak ho treba veľa, kým sa zmení na retinol (3.600 μg = 600 μg retinolu), jednak vo väčšine doplnkov nie je v organickej forme. Dokonca deti premieňajú karotény veľmi zle, ak vôbec. Ideálny vitamín A sa nachádza v treščej pečeni. Nosičom týchto v tuku rozpustných vitamínov by mali byť ideálne rybí olej, alebo MCT olej. Ak nemáme dostatočné množstvo vitamínu K2, vápnik sa nám bude ukladať v cievach, čo je jednou z príčin ich kôrnatenia.
K vitamínom A, D3 a K2 je ešte nevyhnutné dopĺňať aj Mg – horčík (200-500 mg/deň). Lacné formy ako napríklad chlorid horečnatý je dobre využiteľný, ale vo vyšších dávkach spôsobuje hnačky, obsahuje chlór, ktorého máme aj tak dosť vo vode, soli, … O niečo lepšie sú malát a citrát, ale taktiež preháňajú. Najlepšie vstrebateľná forma Mg, ktorá nemá až také laxatívne účinky je bisglycinát. Ten je v chemickej väzbe s Glycínom, čiže množstvo Mg v glycináte je cca 14%, preto je potrebné dávkovanie prispôsobiť, aby bol zabezpečený denný prísun horčíka. Určite neužívajte magnézium oxid, alebo magnézium sulfát. V ňom sa môžete kúpať, ak nemáte citlivú pokožku, alebo použiť Horčíkový spray.
Ak si ešte niektorí spomínate, v povojnových rokoch bolo normálne, že všetci „povinne“ užívali olej z treščej pečene, lebo zdravie človeka bolo pre spoločnosť dôležité. Prečo sa to aj dnes nepreferuje a biele plášte Vám to povinne nepredpisujú? Olej z tresčej pečene je potravina, ktorá sa nedá umelo vytvoriť v laboratóriu a následne patentovať, čím nie je možné vytvoriť miliónové zisky pre farmaceutické spoločnosti. Takže záujem o túto úžasnú superpotravinu prirodzene opadol. Ak však svoje stravovacie návyky zakladáte na zásadách zdravej výživy, nezabúdajte na každodenný príjem oleja z tresčej pečene.
Niektorí výrobcovia uvádzajú medzinárodné jednotky IU a niektorí μg. Objem alebo hmotnosť, ktorá tvorí jednu medzinárodnú jednotku, závisí od koncentrácie alebo účinnosti látky, a preto sa líši od látky k látke v závislosti od toho, čo sa meria. Prinášame Vám prepočet niektorých vitamínov:
Vitamín A: 1 IU je biologický ekvivalent 0,3 μg retinolu alebo 0,6 μg beta-karoténu
Vitamín C: 1 IU je 50 μg kyseliny L-askorbovej
Vitamín D: 1 IU je biologický ekvivalent 0,025 μg cholekalciferolu D3, alebo ergokalciferolu D2
Vitamín E: 1 IU je biologický ekvivalent asi 0,67 mg d-alfa-tokoferolu alebo 0,9 mg dl-alfa-tokoferolu
Online prevodník nájdete TU
Na zvýšenie imunity sú odporúčané aj vysoké dávky vitamínu C: Štúdia – Vitamín C znižuje úmrtnosť na COVID-19 až o 59 % spolu so Selénom, Zinkom , Acetyl cysteínom, Acetyl karnitínom, EGCG, … a inými prípravkami o ktorých sme písali viac v iných článkoch:
- Lipozomálne aplikácie – skoncujte s vymočením C vitamínu
- EGCG – najúčinnejšia zložka Matcha čaju
- Vitamín E v prírodnej forme
- 7 dôvodov, prečo prijímať horčík každý deň
- Ďalšie doplnky na zvyšovanie imunity
- Milan Calábek – ako na vírové infekcie
- Ďalšie odporúčania pri rôznych zdravotných problémoch
Overené kombinácie rôznych doplnkov a ich dávkovanie pri chrípke, či iných ochoreniach som popísal v článku:
Slnečné žiarenie, konkrétne UVB (typ ultrafialového žiarenia) zasiahne RNA (ribonukleová kyselina) vírusu a poškodí ju … viac
Štefan Richtárik o vitamíne D:
- Viac info o v rozhovore spomínanej BIO-logickej medicíne Dr. Hamera (GNM) – psychosomatike
- Mikromelivo z hroznových jadierok
- Zázrak menom MSM – biologicky aktívna organická síra
Štefan Richtárik:
Prečo je zinok v organizme taký dôležitý:
