Alebo huby ako noví vládci sveta?
Čím viac sa odborníci o tajomný svet húb zaujímajú, tým viac k svojmu údivu zisťujú, aký nesprávny bol ich doterajší pohľad. Základným omylom bolo zaradenie húb medzi rastliny. Dnes sa už učebnice prepisujú, pretože biológovia museli pre huby vymedziť samostatnú ríšu, pretože nebolo nájdené žiadne evolučné spojenie s rastlinami ani s živočíchmi. Dnešná veda však stále pokračuje vo svojej neopodstatnenej domýšľavosti a považuje huby za primitívne a vývojovo tzv. nižšie organizmy. Predstavitelia “vedy” by mali rýchlo vyliezť zo svojich útulných laboratórií a kabinetov a rozhliadnuť sa poriadne okolo seba, ako je svet húb neuveriteľne dokonalý.
Len niekoľko základných faktov:
- Doteraz bolo popísaných niekoľko sto tisíc druhov húb a predpokladá sa, že ďalších najmenej 100 000 druhov čaká na svoje objavenie.
- Huby dýchajú kyslík a vylučujú kysličník uhličitý, rovnako ako človek.
- Huby k svojmu životu nepotrebujú svetlo a niektoré druhy sa môžu dožiť až 700 rokov.
- Niektoré huby sú takpovediac nezničiteľné a dokážu prežiť niekoľkohodinový var i extrémne polárne teploty.
- Huba môže vyrásť prakticky kdekoľvek – na skale, kove i skle.
- Jedna plodnica dokáže za hodinu vyprodukovať 25 – 40 miliónov výtrusov, čo predstavuje množstvo zhruba 10 miliárd výtrusov za 14 dní života huby. Keby sa z každého takého výtrusu vyvinul napr. jeden hríb, naplnil by sa nákladný vlak dlhý 500 km.
Huby ako dekompozitory
Huby sa vďaka svojim mikroskopickým výtrusom (spórom) rozšírili takmer po celom svete, kde majú svoju nezastupiteľnú úlohu tzv. dekompozitorov – podieľajú sa na kolobehu látok v prírode tým, že organickú hmotu rozkladajú späť na jednotlivé anorganické stavebné časti – prvky a zlúčeniny. Huby sú z väčšej časti našim očiam neviditeľné, pretože na zemský povrch vyrážajú iba zrelé plodnice za účelom pohlavného rozmnožovania, kdežto mycelium (podhubie) zostáva hoci aj niekoľko stoviek rokov ukryté pod zemou, kde sa rozrastá. Pre predstavu: horných 20 centimetrov úrodnej pôdy môže obsahovať až päť ton húb a baktérií na jeden hektár.
Huby pri svojej svetovej kolonizácii nevynechali však ani naše telesné schránky. Priemerný ľudský jedinec vo svojom tele (ale i na koži) prechováva niekoľko stoviek druhov húb s celkovou hmotnosťou jedného i viac kilogramov. Presné množstvo týchto organizmov nie je možné vyčísliť, pretože objavujeme stále nové a nové druhy. Huby majú v našom tele podobnú úlohu ako v prírode – pomáhajú nám pri trávení potravy. Vďaka kvasinkám (Saccharomycethes) v črevnom trakte napr. získavame potrebné vitamíny skupiny B.
Symbióza alebo disbióza
Pokiaľ by naše vnútorné spolužitie s hubami bolo v ideálnom stave, hovorili by sme o tzv. symbióze, ako je to napr. u hľuzoviek, ktoré žijú v symbióze s dubmi. Pre zaujímavosť: hľuzovka patrí do rovnakej triedy húb vreckatých ako populárna kvasinka Candida. Vráťme sa však k tomu krehkému spolužitiu s hubami. Na rozdiel od spomenutej symbiózy zdomácnel v lekárskej terminológii úplne opačný termín disbióza – huby sa stali našimi nepriateľmi. Do vytvoreného “šuplíka” disbióza lekári odkladajú stále viac diagnóz, predovšetkým choroby, s ktorými si nevedia rady: alergie, kožné problémy, imunitné poruchy, únavový syndróm, urogenitálne zápaly, výtoky, ale taktiež depresie a v poslednej dobe pribudla taktiež rakovina.
Kde sa stala chyba
Čo sa vlastne prihodilo a kto je vinníkom vojnového stavu medzi človekom a hubami? Začiatok problému možno nie je tak vzdialený. Asi pred šesťdesiatimi rokmi sa začalo masovo používať prvé antibiotikum – novo objavený liek penicilín. Zachránil mnoho ľudských životov, zvlášť pokiaľ sa jednalo o inak smrteľnú bakteriálnu infekciu (napr. týfus, tuberkulóza). Jeho krátkozraké nadužívanie však čoskoro spôsobilo zdravotný prevrat úplne inde – vnútri našich tiel. Nepriateľské baktérie sa voči penicilínu stali odolné (rezistentné) a priateľské mikroorganizmy, vrátane húb, zahynuli alebo zmutovali do nebezpečnej podoby. Mnohí lekári si ešte ani dnes pri bezhlavom predpisovaní stále silnejších a širokospektrálnejších antibiotík neuvedomujú, že tieto lieky zabíjajú všetko živé, čo im príde do cesty, úplne bez rozdielu (anti – proti, bios – život). Penicilín bol naviac vyrobený z huby (plesne) Penicillinum notatum, čo proti sebe postavilo i huby, ktoré boli zvyknuté skôr spolupracovať než sa vzájomne ničiť. Do harmonického prostredia húb a baktérií zasiahla však ešte ďalšia rana – používanie umelých hormónov, ktoré celkom radikálne menia naše vnútorné prostredie (chemizmus, činnosť orgánov, trávenie). Sem patria predovšetkým kortikoidy (napr. Prednison) a hormonálna antikoncepcia. Dielo skazy zavŕšil ešte tretí významný faktor – prechod k úplne nevhodnej strave.
Omyly vedy a ideológie
Svoju smutnú úlohu tu zohrala bohužiaľ i politická ideológia: aby sme ukázali kapitalistickému svetu, ako sa máme dobre, do ľudí sa začali tlačiť kilogramy rakovinotvorných údenín plných dechtu, solí a zbytkov mŕtvych zvierat. Súčasťou deklarovaného blahobytu sa stali i školské mliečne desiaty. Vládnuca garnitúra sa mylne domnievala, že s pravidelným prísunom litrov mlieka budeme silnejší nielen fyzicky, ale i politicky. Maminkám bolo odborníkmi odporúčané, aby zbytočne dlho nekojili a kŕmili svojich potomkov čo najskôr Sunarom – teda kravským mliekom. Výsledok tohto výživového “experimentu” je úplne žalostný: každé druhé dieťa trpí alergiami, priemerný vek dožitia sa podľa očakávania nezvýšil, ale naopak znížil a zdravie ľudu sa zhoršilo tak, že sme sa ocitli na vedúcich svetových pozíciách napr. v úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva či srdcovo-cievnych ochoreniach. Výška novej generácie stúpla za cenu nebývalého množstva poškodených chrbtíc a rozšíreného “hovädzieho” myslenia. Jediní, kto z tohto žalostného stavu profitujú, sú paradoxne tí, ktorí stáli na začiatku tejto novodobej tragédie: farmaceutické koncerny a lekári.
Rafinovaný cukor ako potrava húb
Narušenie našej vnútornej symbiózy s hubami a baktériami, však okrem vzniku nových “civilizačných” chorôb prinieslo ešte ďalšie nepríjemné vedľajšie efekty. Zrejme najzávažnejší je neustále rastúca spotreba cukru. Počas 20. storočia stúpla spotreba rafinovaného cukru zhruba 100x! Rastúca spotreba cukru by sama o sebe ešte nebola takým nešťastím, keby tu neexistovali alarmujúce súvislosti. Biely cukor nie je len návykovou látkou, ktorá našim zmyslom robí dobre, ale predovšetkým zdrojom energie, putujúcim takmer okamžite do krvi. Pokiaľ túto energiu rýchlo nezužitkujeme (nespálime napr. fyzickou činnosťou, športom atď.), prebytok sa uloží v podobe tukových zásob na nám dôverne známych miestach tela. Ale nielen tam, patológovia dostávajú do svojich rúk pečeň, srdce a ďalšie vnútorné orgány, vrátane ciev, prerastené silnými vrstvami tuku. Neodbytná chuť na sladké nie je však spôsobená iba záplavou klamlivých reklám na sladkosti, ale predovšetkým ju majú na svedomí práve premnožené huby – kvasinky (najmä Candida albicans), ktoré sa cukrom živia. Za pravidelný prísun živín sme potom odmeňovaní neprirodzenou krátkodobou eufóriou, vyvolanou vylúčenými neurotoxínmi z uspokojených húb. Rovnaký trik ovládajú prakticky všetky parazitické huby, napr. lišajníky.
Človek ako lišajník
Pokiaľ človek včas nevezme rozum do hrsti a hlboko sa nezamyslí nad svojím spôsobom života, dopadne najskôr ako lišajník. Lišajník bol donedávna totiž považovaný za ukážkovú symbiózu riasy a huby, ale pri podrobnom skúmaní sa ukázalo, že táto “spolupráca” je výhodná iba pre hubu, ktorá by v ťažkých prírodných podmienkach (skaly, suché miesta) nemala vôbec šancu na prežitie. Riasy samy by vďaka svojej dokonalosti a prispôsobivosti problém nemali ani v tých najťažších extrémoch, pripustili si však k telu agresívne rafinované huby a stali sa nakoniec ich otrokmi. V človeku objavili expandujúce huby nového, mimoriadne zaujímavého hostiteľa, pretože vďaka našej neobmedzenej mobilite môžu čoskoro dobyť celú planétu a stať sa tak skutočnými vládcami sveta.
Hor sa do boja!
Kto pochopil závažnosť situácie, bude sa iste snažiť nájsť čo najúčinnejšie a najrýchlejšie postupy, ako sa zbaviť všetkých nepriateľských húb a ďalších patogénnych organizmov. Hneď na úvod by sme mali uviesť, že tento boj za našu vnútornú slobodu nie je vôbec ľahkou záležitosťou a trvá mesiace, niekedy i roky. Náš protivník má totiž značný evolučný náskok – niekoľko miliárd rokov! Pozrime sa teda na základné opatrenia, ako vzniknutú disbiózu a súvisiace zdravotné problémy začať riešiť. S výnimkou opodstatnených prípadov je najdôležitejším krokom zastavenie užívania širokospektrálnych antibiotík, steroidných hormónov (kortikoidov) a hormonálnej antikoncepcie. K antikoncepcii ešte pár závažných slov: Dievčatá a ženy, preštudujte si pozorne v príbalových letákoch, aké nežiadúce účinky tieto preparáty majú! Pokiaľ ešte niekedy plánujete založenie rodiny, uvedomte si, že s každou ďalšou krabičkou využívanej hormonálnej antikoncepcie sa znižuje možnosť vášho budúceho otehotnenia a zdravého donosenia plodu. Narastajúce počty opakovaných spontánnych potratov úzko súvisia s vedľajším účinkom hormonálnej antikoncepcie – stenčovanie steny maternice, kde sa vyvíjajúce embryo nie je schopné udržať.
Zmena výživy
Kto chce byť úspešný v boji s premnoženými hubami, musí radikálne zmeniť svoje stravovacie návyky. Slovenská a česká kuchyňa totiž nepatria k zdravým spôsobom výživy. Samotným prechodom na racionálny spôsob stravovania sa desiatky ľudí vyliečili i z tak závažných chorôb, ako je rakovina. Príroda však nemá rada extrémy a preto i my musíme zostať pri zostavovaní svojho jedálnička rozumní – racionálni. U mnohých ortodoxných makrobiotikov sa môžeme stretnúť s prekvapivým premnožením nežiadúcich kvasiniek v tele len preto, že používajú vo veľkej miere fermentované sójové výrobky, pri výrobe ktorých sa používajú kvasinky rodu aspergilus – napr. Tempeh, Natto. Huby tohto rodu naviac produkujú veľmi jedovatý aflatoxin, patriaci medzi rakovinotvorné látky najhoršej kategórie. Nie je to tak dávno, čo bola z českého trhu narýchlo stiahnutá sójová omáčka od Vitany. Ďalšou nevedomosťou niektorých “zdravo” sa stravujúcich osôb je používanie lúpanej ryže, ktorá má podobné “lepivé” účinky ako biela múka. Namiesto ryže, ktorá energeticky zapadá do úplne iných svetových končín, by sme mali začať znovu objavovať naše domáce úžasné plodiny ako je pohánka, pšeno (lúpané proso), raž či jačmenné krúpy.
“Päť bielych jedov”
Na začiatku úplne postačí keď si dáme pozor na tzv. päť bielych jedov: Cukor, mlieko a mliečne výrobky, stužené rafinované oleje a tuky, bielu múku a lúpanú ryžu, kamennú soľ. V ďalšej fáze potom obmedzíme konzumáciu živočíšnych tukov, vajec, umelých farbív (tzv. Éčka), dochucovadiel (kečup, horčica, majonéza, tatárska omáčka, ocot) a konzervantov (glutaman sodný, kyselina benzoová, citrónová). Pri hľadaní vhodných a nevhodných potravín sa budeme musieť často spoľahnúť iba na svoj zdravý rozum a praktické zdravotné výsledky. Budeme totiž sústavne narážať na úplne protichodné názory predkladané renomovanými odborníkmi. Najsilnejšie lobby v tomto ohľade stojí zrejme za mliečnym priemyslom. Vďaka preniknutiu niektorých utajovaných informácií o tomto bielom jede sa spotreba mlieka v Českej republike znížila od roku 1989 síce zhruba o tretinu, ale mliečne lobby dosiahlo to, že sa do škôl znovu vrátili mliečne desiaty. Vláda na tento účel dokonca neváhala uvoľniť z prázdnej štátnej pokladne 240 miliónov korún. Čoskoro sa zrejme naplnia pesimistické prognózy počtu alergických detí na celú polovicu súčasnej populácie. Na rastúcej miere alergií a disbióz sa významnou mierou podieľajú taktiež agresívne všadeprítomné reklamy na mliečne výrobky, sladkosti a ďalšie nebezpečné požívatiny. Pri sledovaní neustále sa opakujúcich reklám, je dobré si uvedomiť, že týmto spôsobom je propagovaný tovar, ktorý by za normálnych okolností bol len veľmi ťažko predajný.
Detoxikačné postupy
Krokom číslo tri je podporenie detoxikácie a regenerácie nášho organizmu. Najproblémovejší sa javí náš črevný trakt, v ktorom moderná medicína vidí základ celej imunity a teda i nášho zdravia. Pokiaľ sa nepriateľské huby (plesne, kvasinky) už zabývali v našich črevách, nezostáva nič iné ako nastoliť pôvodné symbiotické prostredie. Ako sme si už povedali, huby sa dokážu neobyčajne dobre a rýchlo rozmnožovať. Na početné stavy kvasiniek, ktoré nám majú pomáhať rozkladať prijatú potravu, musí preto niekto “dávať pozor”. Túto policajnú funkciu v našom tráviacom trakte zastávajú tzv. mliečne baktérie (lactobacily). U žien tieto baktérie zaisťujú zdravé vnútorné prostredie a ochranu pred mykózami taktiež v pošve. Vďaka neuváženým zásahom antibiotík, steroidov, hormonálnej antikoncepcie, nevhodnou stravou a ďalších už popísaných faktorov, sú však tieto priateľské kolónie baktérií úplne decimované od stále skoršieho veku (podávanie antibiotík batoľatám nie je u nás ničím mimoriadnym). Z tohto dôvodu je potrebné vysadenie čreva novými kmeňmi mliečnych baktérií. V predaji sú najčastejšie lactobacily v kapsliach. Vysoká cena preparátu ešte však nezaručuje jeho kvalitu. Než sa lactobacily dostanú až na miesto svojho určenia, musia prekonať radu nástrah a prekážok. Citlivé lactobacily z menej kvalitných preparátov končia tak svoju púť už v žalúdku, kde sa pre ne stávajú smrteľnými silne kyslé žalúdočné šťavy. Tento problém sa podaril vyriešiť v talianskych laboratóriách Specchiasol, kde bolo vyšľachtených desať odolných kmeňov mliečnych baktérií, chránených dvojitým bielkovinovým obalom. K dispozícii je tak unikátny prípravok FERZYM obsahujúci sedem miliárd zárodkov v jedinej kapsli. Pokiaľ je však črevný trakt zanesený tuhou vrstvou nestráveného kazeínu z kravského mlieka, gluténu (glutén – latinsky glej) z bielej múky, hnijúcimi zbytkami mäsa a inej potravy, nemá dodávanie aj sebekvalitnejších lactobacilov prakticky žiadny väčší efekt, pretože nie sú vytvorené podmienky pre novú kolonizáciu (uchytenie).
Podporné prostriedky
Základné riešenie spočíva v naznačenej racionálnej výžive bohatej na vlákninu (celozrnné obilniny, ovocie, zelenina), ktorá funguje ako očistná kefa. Detoxikácia stravou môže podľa miery postihnutia trvať rádovo mesiace až roky, preto je vhodné tieto prirodzené telesné procesy podporiť ďalšími detoxikačnými prostriedkami. Dobré skúsenosti majú pacienti predovšetkým s užívaním aktívneho rastlinného uhlia, francúzskeho zeleného ílu a sladkovodnej riasy Chlorella. K hĺbkovému intenzívnemu prečisteniu čreva prispeje tiež colonhydroterapia, možno i formou lacnejších opakovaných domácich klystírov. Colonhydroterapia predstavuje dôkladné prečistenie črevného traktu, ale bohužiaľ iba jeho koncovej časti – hrubého čreva (cca 150 cm). Ostávajúcich približne sedem metrov tenkého čreva sa táto preplachovacia vodná procedúra už netýka, pretože vstup do tejto časti tráviacej trubice je znemožnený bezpečnostnou jednosmernou chlopňou (valva ileocaecalis). Pokiaľ predpokladáme alebo máme lekársky potvrdenú prítomnosť nepriateľských húb v čreve (candidóza, aspergilóza či iná forma mykózy) je potrebné detoxikáciu podporiť taktiež vhodnými fungicídnymi (protihubovými) prostriedkami. Menovať môžeme extrakt z grepových jadier, kapsule s Tea Tree olejom, koloidné striebro (likviduje však i priateľské organizmy, podobne ako klasické antibiotikum) alebo mŕtvu vodu (anódová kyslá voda upravená elektrolýzou). Najpresvedčivejšie výsledky prinášajú ale české domáce fungicídne byliny – cesnak, karbinec, kapucínka, levanduľa. Veľmi účinný je napr. čisto prírodný bylinný elixír FUNGILEN.
Autor: Martin Kolár
Zdroj: elixiry.sk