obrázok so súhlasom SOMMAI / FreeDigitalPhotos.net
Niekedy sa nám zdá, že sme doslova zahltení informáciami o tom, čo jesť a čo nie, čo s čím kombinovať a prečo. Informácie bývajú dokonca protichodné. Komu a čomu veriť? Azda je dobré pozrieť sa na to, ako vyzerá autor odporúčaní, či sám je zdravý a vitálny a podľa toho sa zariadiť. Dnes vám ponúkame rozhovor s odborníkom na stravu Petrom Tóthom.
Strava a choroby spolu veľmi úzko súvisia
Mnohé informácie ohľadom stravy sú protichodné. Lekári napríklad predpisujú na osteoporózu mlieko na doplnenie vápnika. Vy máte na to iný názor.
Existujú jednoznačne podložené seriózne výskumy zhrnuté do literaratúry, kde sa skúmalo množstvo vápnika, ktoré prichádza do organizmu v mlieku, ktoré pijeme a množstvo vápnika odchádzajúceho močom. Výsledky výskumu ukázali, že po požití mlieka viac vápnika odchádza ako sa do tela mliekom dostalo. Je to jednoznačný rukolapný dôkaz, že pitím mlieka vápnika z tela ubúda? Ak budeme prijímať pasterizované a homogenizované, … mlieka a hlavne kravské s bielkovinou A1, tak je pre organizmus nestráviteľné a disbalanciu vyvažuje vápnikom, ktorý berie zo zubov a kostí. Teda takéto mlieko pri osteoporóze určite nepomôže, skôr ju zhorší. Už aj u detí pijúcich tepelne upravené, práškové, … mlieko, sa zistila vyššia kazivosť zubov a množstvo iných chorôb.
Neuveriteľná pravda o mlieku – Prof. Dr. Walter Veith
Prekysľujú nám organizmus aj kyslé produkty?
Čo je kyslé, to nám môže posúvať organizmus do zásaditého stavu, napríklad citrón. Je mylný názor, že to, čo je kyslé, to nám spôsobuje kyslosť prostredia.
A čo mliečne výrobky napríklad jogurty alebo zakysanky?
Kazein, hlavná súčasť mliečnej bielkoviny, potrebuje enzymatickú činnosť baktérií aby sa zrazil a stal sa stráviteľným. Produkty vyrobené za pomoci Acidophilu a Bifidu obsahujú z veľkej časti pozitívne pôsobiacu pravotočivú kyselinu mliečnu, v ktorej sú bakteriálne kultúry vzhľadom k človeku symbionty. Pokusy však ukázali, že A+B kultúry z hľadiska výrobnej technológie sú menej vhodné, pretože kvasenie je pomalé. A tak bežný jogurt väčšinou obsahuje ľavotočivú kyselinu mliečnu so všetkými jej nevýhodami. Nehovoriac o tom, že kvôli záruke viac ako jeden mesiac sa do jogurtov pridávajú stabilizátory, napríklad želatína vyrábaná z odpadových živočíšnych koží máčaných v rôznych lúhoch. V jednom jogurte je obsiahnutých z tejto toxickej látky viac než 5%. Aby sa jogurt mohol predávať ako „BIO“ sú doňho dodatočne pridávané laktogénne baktérie, ktoré sa však ako „živé“ do čreva väčšinou nedostanú. Veď predsa hlavnou úlohou kyseliny v žalúdku je zlikvidovať všetky mikroorganizmy, či už patogénne, alebo nie.
Teda ak máme doma mlieko a acidofilnú kultúru, môžem si takéto kyslé mlieko urobiť a bude zdravé?
Je známe, že mlieko sa zráža aj samo. Príprava kysaných mliečných výrobkov pomocou divokej bakteriálnej flóry má v mnohých kultúrach svoju dlhoročnú tradíciu. Takéto produkty môžu pomôcť pri problémoch so žalúdkom, črevom, pliesňových ochoreniach, zápaloch močového mechúra. Ale ak používame kravské mlieko, malo by byť vždy čerstvo nadojené so stráviteľnou bielkovinou A2.
Pokiaľ ide o kozie mlieko?
Kozie mlieko je svojím zložením lepšie pre organizmus než kravské s bielkovinou A1. Dokonca obsahuje také látky, ktoré majú vyšší imunomodulačný efekt. Takže pre horúce typy ľudí, môže byť takýto domáci biely kozí jogurt liekom. Akonáhle je s ovocím, už nie. Tým ktorým je na ruky, nohy zima, by sa mali takýmto a iným ochladzujúcim potravinám vyhýbať.
A čo mlieko materské?
Mlieko je vlastne potravou pre mláďatá. Každý cicavec má svoje mlieko, ktorým vyživuje do určitého času svojich potomkov. Čiže my, ľudia, by sme mali kojiť svoje deti nielen niekoľko týždňov a mesiacov, ale minimálne dva, tri roky, aby dieťa dostalo dostatok výživných látok a vytvorilo si imunitu. Ak dávame dieťaťu mlieko iných živočíchov, podporujeme uňho to, čo má byť stimulované u tých zvierat. Krava potrebuje, aby mala dlhé kosti, preto kravské mlieko podporuje u teliatka rast dlhých kostí a nemusí podporovať vývin mozgu. Mliečnej bielkoviny je v kravskom mlieku tristokrát viac ako v materskom a po treťom roku života, väčšina ľudí úplne stráca enzým laktázu potrebný na štiepenie mliečnej bielkoviny. V A1 mlieku je veľa nestráviteľných zložiek, ktoré môžu prispieť k hnačke, zápche, astme, artritíde, anémii, bolestiam hlavy, svalovým kŕčom, obezite, alergii, srdcovocievnym ochoreniam, chronickej únave, ako to potvrdzujú mnohé výskumy. Zásadného omylu sa dopustili bádatelia mlieka pred desiatkami rokov, ktorí analýzou zistili, čo mlieko obsahuje, ale nepreverili či sú všetky živiny pre človeka stráviteľné. Žiaľ ešte aj dnes sa na školách propaguje tepelne upravené mlieko.
Je zahlienenie tiež dokázané?
Spracované A1-čkové mlieko a mliečne výrobky vytvárajú hlien (mucus), ktorý sa usadzuje v črevách, pľúcach, telesných dutinách, napríklad v celej oblasti hlavy. Hlien je lepkavý, chytajú sa naň ďalšie škodliviny a tie sa potom v tele hromadia a spôsobujú množstvo spomínaných problémov ako aj napríklad cysty.
Aký je Váš názor na najrozsiahlejšiu štúdiu o podmienkach zachovania zdravia, čo robili vedecký pracovníci (800 členný tím) Americkej Cornellovej univerzity, anglickej univerzity z Oxfordu a vedci z čínskej Akadémie vied a čínskej Akadémie pre preventívnu medicínu?
Výskumné práce viedol vedec-výživár profesor potravinárskej biochémie na Cornellovej Univerzite doktor T. Collin Campbell.
Pri každej zo skúmaných osôb sa zisťovalo až 367 informácií o výžive, o spôsobe života a telesnom stave. Tvrdia, že výskum nebol ešte úplne spracovaný, ale preukázal sa vplyv výživy na 50 chorôb a z vyhodnotených štatistík vyplynulo 140 000 vzťahov a súvislostí. Napríklad:
-Strava zložená prevažne z rastlinných zdrojov nie je len bezpečná, ale všestranne a celkovo omnoho zdravšia, než tá, ktorá sa opiera o živočíšne produkty.
-Detská strava s vysokým podielom tuku, bielkovín, kalórií a vápnika, síce podporuje z hľadiska západného sveta veľmi cenený rýchly rast, ale za cenu vyššieho počtu rakoviny napr. prsníka u dospelých žien.
-Pre zaistenie dostatočného množstva železa nie je nutná konzumácia mäsa.
-Ideálny typ potravy by mal obsahovať najmenej 80-90% rastlinných potravín.
-Mlieko a mliečne výrobky nechránia pred osteoporózou, telo môže získavať dostatok vápnika z rastlinných zdrojov.
Podľa mojich zistení, boli tieto štatistiky nepravdivo interpretované a zámerne nahrávajú vegetariánom, nakoľko univerzita spolupracuje s adventistami, ktorý tento spôsob výživy preferejú.
V skutočnosti zo štúdie vyplýva, že najvyššia chorobnosť a úmrtnosť bola identifikovaná vo „vegeteriánskych“ krajoch (t.j. krajoch s najnižšou spotrebou mäsa a najvyššou spotrebou rastlinných bielkovín)
Ako sa dá nahradiť živočíšny vápnik rastlinným?
Vápnik je obsiahnutý v mnohých rastlinách, ako sú napr. riasy, sezamové semiačka, mak, kapusta, ale celkovo listová zelenina a šťavy z nich. Rastliny majú minerály viazané v chelátovanej väzbe, alebo sú v koloidnej forme, čo je pre organizmus dobre vstrebateľné. Úlohou rastliny je takto premieňať minerálne látky nachádzajúce sa v zemi v anorganickej forme do formy ktorá sa dostane až do vnútra bunky. Ale rastliny obsahujú aj rôzne oxaláty, lektíny, … ktoré hubia mikrobióm v čreve. Viac info:
O minerálkach sa tiež začalo hovoriť, že nie sú až také zdravé, ako sme si donedávna mysleli.
Mnoho ľudí si zamieňa pitný režim za pitie minerálok, čím si spôsobuje podobný problém ako so spomínanými anorganickými minerálmi. Pitie minerálok je vhodné iba z hľadiska liečenia. Keď ľudia chodia do kúpeľov a pijú tam minerálku priamo zo žriedla, robia to maximálne 2-4 týždne. Nehovoriac o tom, že je to pre organizmus energeticky niečo úplne iné, než kúpiť nejakú fľaškovanú minerálku, v ktorej z pôvodnej energie je už len zbytok.
Pre časopis Vitalita sa zhovárala Nataša Vámošová
- Odporúčané knihy o výžive
- Ďalšie články od Petra Tótha
- Ďalšie články o mlieku
