foto EZOpress
Dieťa nemá záujem konzumovať sladké, kým ho to dospelí nenaučia a nevytvoria mu závislosť.
Súčasné deti sa chtiac či nechtiac prispôsobili konzumnej spoločnosti a ich stravovacie návyky sa v mnohom odlišujú od tých, na ktoré sme boli kedysi zvyknutí. Voňavý chlieb bez droždia z celozrnnej múky, či placku nahradili bagety, hamburgery tváriace sa, že svojim konzumentom poskytujú rovnaký komfort ako domáca strava či klasické desiate, aké sme roky nosievali v aktovkách. Deti nám tak začali priberať, stali sa viac vyberavé a presvedčiť ich, aby jedli ovocie či zeleninu, je niekedy priam sizyfovská práca. Nie je nič výnimočné, ak si dieťa kupuje desiatu v školskom bufete. Časy, kedy si z aktovky vyberali starostlivo zabalený chlebík s reďkovkou pripravený zvyčajne svojou mamkou (prípade aj ockom), sú už minulosťou.
Názory na zdravú výživu sa rôznia v závislosti od toho, akých zásad sa pridržiavajú odborníci, ktorí sa zdravému stravovaniu venujú profesionálne. Určite sa dajú nájsť aj kompromisy. Pokúsime sa o nejaké v rozhovore s Ing. Petrom Tóthom z Regeneračného centra EZOfit.
Sú raňajky pre deti naozaj tak dôležité?
Je to najdôležitejšia časť celodenného jedla, lebo to vie kontrolovať rodič a vie, čo dieťaťu dáva. Ak odíde do školy najedené, nebude potrebovať už zajedať sladkosti.
Hlavne počas pracovného týždňa nie je veľa času na prípravu raňajok. Sú dobrou voľbou raňajkové cereálie?
Nie. Ale na serióznu odpoveď by som musel vidieť zloženie. Už samotná cereália je škrob, čiže cukor a potom v nich je ešte pridaný cukor, alebo dnes s radosťou za nie cukor deklarovaná fruktóza, med, … poprípade ešte nejaké iné nezdravé prísady ako granko, nebodaj ak sú cereálie z kukurice, ktorá je geneticky modifikovaná, …
Dieťa sa prirodzene narodí ako „tukožravec“ lebo konzumuje materské mlieko, ktoré je zložené hlavne z tuku, lebo má podporovať rast mozgu, ktorý je prevažne z tuku. My mu ale postupne začneme dávať mlieko od iných cicavcov, čo podporuje rast tela a nie mozgu, lebo zviera sa potrebuje čo najskôr postaviť na nohy a vedieť ujsť predátorovi. Potom mu s radosťou dávame mrkvičku s jablčkom a kašičky, čo je sacharid – teda cukor. A tak začneme prirodzeného „tukožravca postupne prerábať na cukrožravca“. Závislosť na cukre je potom neovládateľná, lebo vysoký inzulín v krvi núti dieťa konzumovať ďalší cukor čo vedie nie len hyperaktivite, ale mnohým problémom, pretože sa u každého každého človeka, ktorý konzumuje rýchle sacharidy skôr či neskôr vytvorí metabolický syndrom
Mali by sme deťom taktiež dávať nízkotučné jogurty, namiesto masla margarín?
Závisí to od toho, na čo chceme maslo použiť. Ak natrieť na chleba, tak sme tam, kde sme nechceli byť, pri škrobe, čo je cukor a okrem toho je tam aj lepok, pridaný cukor, droždie, ocot a čím cereálnejší, tým viac E-čok. Ak však použijeme prepustené maslo GHI na udusenie zeleniny alebo praženicu so zeleninou (bez chleba), tak je to v poriadku. Margarín („rastlinné maslo“) je absolútne nevhodný a nezdravý.
Ak niekto chce jogurt, tak občas a to kozí (výnimočne ovčí) so živými kultúrami a plnotučný. Ešte lepšie kozí syr, alebo 100% nepasterizovaná ovčia bryndza. Samozrejme bez ovocia a iných prímesí. Jogurt nízkotučný je nezmysel.
Ako by mala vyzerať ideálna desiata a raňajky?
Na ráno prevarená teplá voda, zbavená chlóru. Ak je vonku zima vždy teplé raňajky. Napr. polievky, hlavne zeleninové (občas aj nejaké strukoviny alebo mäso) na nerafinovanom oleji alebo s misom a morskými riasami. Poprípade občas kaše (nie instantné) z bezlepkových obilnín, ako teff, quinoa, pšeno, pohánka, ryža, … s pridaním sezamovej, alebo inej orieškovej pasty. Ak je teplo, môžu byť aj zeleninové šťavy (základ tvorený listovou zeleninou), popr. nejaké u nás zrejúce ovocie. Ideálny na chrúmanie je posúch zo semiačok.
Deti mávajú vypestovanú závislosť nielen na sladkostiach, ale i na malinovkách všetkých druhov. Mnohé pijú vlastne len sladené minerálky. Je to správne?
Nie! Správna je pramenitá alebo filtrovaná voda, nesýtená a nie z PET fliaš. Prípadne teplý nesladený čaj. Taktiež čerstvé zeleninové šťavy v lete alebo varený zeleninový nápoj v zime. Dieťa nemá záujem konzumovať sladké, kým ho to dospelí nenaučia a nevytvoria mu závislosť. Je úplne samozrejmé, že dochádza k hypoglykémii a my dieťa od sladkého nedokážeme odtrhnúť. A tak sme na vine my rodičia, že dieťa začne mať nadváhu, neskôr obezitu, cukrovku, kardiovaskulárne a mnohé ďalšie ochorenia.
Prečo sa o tom viac nehovorí a nezakážu napr. automaty na sladkosti v školách?
Lebo všetko sa točí okolo peňazí. A chorý človek je zlatá baňa pre farmaceutické firmy, nemocnice, … Preto cieľom „vyspelej“ spoločnosti nie je človeka uzdraviť, ale liečiť, liečiť, liečiť…
Aký pomer ovocia, zeleniny a mäsa by mal byť zastúpený vo výžive deti?
• Veľa zeleniny – koreňová, listová, tekvice, karfiol, brokolica, kel, kapusta…. surovej a na rôzny spôsob tepelne upravenej.
• Trocha mäsa zo zvierat, ktoré sa voľne pasú – nie mäsových výrobkov !!!
• Trocha ovocia u nás dopestovaného nestriekaného s nízkym obsahom cukru!!!
• Trocha semiačok, orieškov (vopred močených) a tuku – nie rafinované oleje a margaríny !!!
• Vylúčiť cukor v každej forme. Kým bude dieťa konzumovať cukor, nebude chcieť jesť zeleninu.
• Rodič musí ísť príkladom, ináč nemôže chcieť od dieťaťa, aby sa zdravo stravovalo.
Zvyčajne máme tendenciu jesť naraz veľa a potom znášať dôsledky v podobe pocitu preplneného žalúdka. Aké zásady platia pri primeranej konzumácii jedla?
Deťom by sme mali podávať menšie porcie, je to pre nich určite zdravšie ako sa najesť až do ´prasknutia´. Prejedanie spôsobuje prekyslenie organizmu, kvasenie a hnilobný proces v tráviacom trakte (premnoženie nežiadúcich mikroorganizmov) a s tým spojenú únavu a ďalšie choroby ako aj alergie, lebo do krvi sa dostávajú mikróby. Neodporúčam deťom podávať príliš veľké množstvo mäsa (hlavne mäsových výrobkov), mlieka a mliečnych výrobkov.
Deťom podávame k jedlu čaj, kakao, vodu alebo iné tekutiny. Je to správne?
Nie, nie sú to vhodné stravovacie návyky. Deti, ale ani dospelí by počas jedla a po jedle nemali piť. Rozriedime tým tráviace šťavy a organizmus musí vylúčiť ďalšie (množstvo enzýmov je v živote človeka obmedzené). Pritom spotrebuje energiu navyše.
Nekonzumujme nič studené – vyhasí to tráviaci oheň (v prípade suchého jedla dúšok teplej vody nepoškodí).
Ak sú príliš smädné, necháme ich napiť sa pred jedlom, ale potom jedlo podávame až o 15 minút. Pred jedlom je optimálnejšie jesť teplú polievku.
Dôležité je dodržiavať pitný režim, ale po každom jedle (podľa zloženia stravy) by aj deti mali piť až o 2 hodiny.
Pre Košice dnes odpovedal Peter Tóth
